Selén je stopový prvok, ktorý sa v organizme nachádza ako súčasť bielkovín. Množstvo selénu, ktoré sa nachádza v našej strave je priamo ovplyvnené množstvom selénu v pôde, v ktorej sa tieto potraviny pestovali. V našom zemepisnom pásme všeobecne platí, že v pôde je nízky výskyt selénu, a tak ho aj my prijímame v malých množstvách. Jeho koncentrácia je vyššia v potravinách pochádzajúcich z mora, a taktiež všetkých vodných nádrží, kde je selén koncentrovanejší.
Jeho názov bol odvodený od gréckeho slova selas (iskra, svetlo) a to vďaka svojim svetelným vlastnostiam.
Funkcie selénu
Selén prináša nášmu telu mnoho benefitov. Pomáha nám napríklad s posilnením imunitného systému, čiže lepšou obranyschopnosťou tela pred vírusovými a bakteriálnymi infekciami. Má schopnosť zlučovať sa v organizme s ťažkými kovmi, a tak tieto škodlivé prvky zneškodňuje, čo môže pomôcť najmä ľuďom s alergiami na tieto prvky. Pomáha taktiež znižovať množstvo zlého LDL cholesterolu v tele.
Taktiež zlepšuje:
- fungovanie pečene
- plodnosť
- funkciu štítnej žľazy
- funkciu prostaty a zvyšuje tvorbu spermií
- delenie účinnosť bielych krviniek
Dopĺňanie selénu
Odporúčaná denná dávka selénu pre dospelého človeka je 50 až 70 mcg. Toto odporúčané množstvo nájdete napríklad v 3 až 6 para orechoch.
Vysoký obsah selénu nájdeme napríklad v:
- obilninách a celozrnných výrobkoch
- rybách a morských živočíchoch
- hubách a semenách
- pivovarských kvasniciach
- zelenine (najmä brokolica a cibuľa)
Selén sa používa aj medicíne a to vo vysokých dávkach od 200 až do 600 mcg denne. Dávka 900 mcg je pre telo toxická.
Deficit selénu
Deficit selénu sa môže prejaviť celkovou fyzickou vyčerpanosťou. Ak trpia deti počas vývinu deficitom selénu môže sa to prejaviť poruchami rastu a vývinu. Ak trpia ženy nedostatkom počas tehotenstva môže sa následkom tohto deficitu zvýšiť pravdepodobnosť vrodeného srdcového ochorenia.