Jód sa radí do najdôležitejších prvkov pre ľudský organizmus. Podieľa sa na správnom fungovaní štítnej žľazy a trávení všetkých typov živín (cukry, tuky, bielkoviny). Má kladný vplyv na nervovú sústavu, a tak môže pomôcť i s úľavou od stresu.
Taktiež môže zlepšiť kvalitu pokožky, vlasov a nechtov. Taktiež sa podieľa na správnom fungovaní tráviacej sústavy. Jód má na rozdiel od iných minerálov v tele veľmi dobrú vstrebateľnosť, telo dokáže z prijatého množstva spracovať takmer 100%. 75% z celkového množstva jódu v tele nájdeme v štítnej žľaze.
Zaujímavosti o jóde
- Jód má prirodzenú bledooranžovú alebo bledohnedú farbu. V prípade ak jód príde do kontaktu so škrobom, zmení sa jeho farba na tmavomodrú.
- V počiatkoch poznávania jódu sa používal pri fotografovaní, v roku 1839 Louis Daguerre vynašiel metódu na vyvolávanie fotiek, pri ktorej bolo potrebné využiť jód.
- Nedostatok jódu spôsobuje zväčšenie štítnej žľazy, nazývané aj hrvoľ.
- Zväčšením štítnej žľazy, v dôsledku jódového deficitu, môžu trpieť aj zvieratá. Napríklad psy, kozy, vtáky alebo aj ryby.
- Požitie alebo vdýchnutie veľkého množstva jódu má pre organizmus toxické účinky.
- Jód je súčasťou látok, ktoré sa v ovzduší nachádzajú po atómovom výbuchu, vdýchnutie veľkého množstva jódu ma pre ľudí toxické účinky.
- Názov jódu pochádza z gréckeho slova iodes, čo v preklade znamená fialový, čo je farba jódovej pary. Jeho chemická značka je I.
- Jód objavil v roku 1811 francúzsky chemik Bernard Courtois.
- Jód sa taktiež využíva v lekárstve, avšak alergia na jód je pomerne častá a prejavuje sa vyrážkou a svrbením.
- Pri izbovej teplote je jód v pevnom skupenstve.
- Dávka jódu od približne 1,5 g a viac je pre človeka smrteľná.
- Najlepším a najbohatším zdrojom jódu je pre nás mlieko a mliečne výrobky.